Práve sú dva týždne po skončení posledného Xena Conu v našom legendárnom Borači, a keďže som si práve prečítala diskusiu (zatiaľ nie celú - vy ste sa tam tak rozpísali!), a keďže tu pod Tatrami sú presne 3 stupne a tma ako na Severnom póle, tak som sa rozhodla, že niečo "spichnem" - ako bolo. Hneď ale na úvod musím upozorniť, že to nebude nejaké podrobné a štatistické, pretože si z tých štyroch dní len sotva niečo pamätám (to nie kvôli tým trom sudom piva, čo sme tam mali...). Je to preto, lebo som každou minútou a každým nervom môjho tela bola stále naplnená nejakými zážitkami, a tak ako hlavné motto môžem povedať, že tento rozlúčkový con bol hlavne o stretnutí sa nás všetkých, ktorí sa už dlho poznáme a medzitým vzniklo medzi nami silné priateľské puto, ktoré obzvlášť na tomto cone nebolo "len" o Xene, ale "popri" programe o Xene hlavne o našom stretnutí. Možno túto nádhernú atmosféru spôsobila aj akási nostalgia za tým, že je už posledný a všetci to vnútorne cítili a prežívali tieto posledné okamihy naplno.

Niektorí sme prišli už vo štvrtok, no a v duchu tradície sme "parili" do rána. Piatok začali ostatní prichádzať až poobede, my sme stihli ešte výlet na hrad Perlštejn (teda ja som sa až hore nevyštverala, predsa len my "duchodci" už nie sme takí trénovaní), pekne nás cestou aj policajti chytili (Peter musel fúkať...); ozdobili sme sálu, pripravili táborák (ja som bola tohto roku lenivá... vlastne nie! - umyla som podlahu!). A hostia začínali prichádzať. Večer sa rozdelil na dve kategórie - tí, ktorí chceli pozerať Xena diely na plátne ostali v sále (väčšinou nováčikovia, príp. ak išla niekoho srdcová epizóda) a zvyšok bol pri táboráku (niektorí aj na našich povestných schodoch... ) Jooj, nesmiem zabudnúť na veľmi vtipný a odľahčujúci úvodný prejav Sira Joxera, ktorý to tento rok celé organizoval. Navodil "de facto" túto príjemnú atmosféru. Čo bolo ďalej veru si nepamätám, každý robil, čo cítil a spontánne pádloval medzi kinosálou a táborákom.

Sobota (čo bolo v sobotu? ehm...), okrem epizod a ohníka od rána - ahá, spomínam si na kvíz, ktorý pripravila Andromache. Ja som už vopred vedela, že prehrám, lebo som za ten rok zabudla úplne všetko (ale vraj som nebola posledná!). Vyhrali Kami a Bobo (odhliadnúc od toho, že sedeli vedľa seba ako hrdličky a do uška len bolo počuť "šu-šu-šu" - ehm...), druhý bol Kubulla a tretí Vojto (myslím - keď on je taký nenápadný!). Prednášku mala Zíína, bol to prehľad všetkých noviniek o Xene za celý rok, od musicvidei cez obrázky atď. Potešilo! Ešte sa pustil pripravovaný film, ktorý natočili stredňajší Xeniti, teda toľko som sa nenasmiala už dávno. Bude to špička a malo by sa to poslať na ausxip. Jeden z vrcholov večera malo byť odovzdávanie čestných diplomov, ktoré pripravil pri príležitosti 5. výročia organizovania conov a 10. výročia spoznania sa Xenitov Sir Joxer. Tých diplomov bolo dosť, fakt už presne podľa poradia neviem, ale musím sa tak neskromne pochváliť, že ani na mňa nezabudli a dostala som diplom za zahraničnú propagáciu xena conov. Dík! (Rámeček naň ešte nemám...) Potom už voľný program v duchu piatku. Postupne ľudia "odpadávali", ja samozrejme ako jedna z posledných, keďže som nočný vtáčik ale zároveň mi bolo ľúto ísť spať v takej príjemnej tichej atmosfére pri ohníčku a v takej malebnej prírode, navyše s Xenitmi. Následok toho bol ten, že som sa zobudila v nedeľu o pol jednej, keď už takmer všetci boli preč... Takže čo sa dialo dopoludnia neviem... Nechápem, ako som mohla v takom hluku spať... Ale bola som pozitívne oddýchnutá.

Ak som na niečo zabudla, tak sorry. Na záver: je mi veľmi ľúto, že to bol posledný Xena Con...

NAPÍŠTE AJ VY DAČO!!! Veď je to posledný con! Nech naše deti (u niekoho aj virtuálne) majú raz čo čítať!

VAŠA - Saša alias Xena-Sk